Kedy používame výraz Genius loci?

3D album Genius loci je netypický zberateľský album, unikát nielen na Slovensku ale aj vo svete, do ktorého si môžu nadšenci histórie vkladať rôzne spomienkové predmety z návštevy danej lokality. Predmet, ktorým môže byť aj jednoduchý kamienok, symbolizuje jedinečnosť navštíveného miesta a jeho neopakovateľnú atmosféru. Prečo napríklad kameň? Kamene rozprávajú príbehy a okolnosti za akých ich majiteľ získal. Sú súčasťou jeho života, a aj keď mnohé neoplývajú krásou a nie sú to zbierkové  kusy, majú pre majiteľa nevyčísliteľnú hodnotu – príbeh. Dokonca Číňania dodnes veria, že vraj kamene majú svoju dušu.

Pri výrobe albumu sme sa inšpirovali antickou mytológiou. Tam bol termínom Genius loci označovaný duch, ktorý ochraňoval konkrétne miesto. V súčasnosti ním označujeme prostredie alebo priestory, ktoré v človeku vzbudzuje rôzne pocity. Energia, ktorá z nich sála, je vytváraná udalosťami, ktoré sa v nich stali a ľuďmi, ktorí v daných miestach žili. Inak sa cítime na cintoríne, v opustenom starom dome, v stredovekom hrade a inak zas v supermarkete.

Do prvej edície zberateľského 3D albumu Genius loci náš tím v spolupráci so špecialistami z oblasti kultúrneho dedičstva vybrali nasledujúce hrady: Budatínsky hrad, hrad Strečno, Oravský hrad, Zvolenský hrad/zámok, hrad Fiľakovo, Modrý Kameň, Stará Ľubovňa a Kežmarský hrad. Vitajte v histórii a zažite Genia loci na našich pamiatkach!

Na Hradnom námestí, v samotnom centre mesta stojí Kežmarský hrad. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1463. Archeologický výskum odkryl, že na jeho mieste stál Kostol svätej Alžbety, ktorý postavili nemeckí kolonisti už pred rokom 1251. Opevnenie hradu sčasti nadväzovalo na existujúce mestské hradby.

S hradom je spojených niekoľko slávnych rodov. Ako prvý sa spomína rodina Štefana Zápoľského. Tá neskôr hrad zverila poľskému šľachticovi Hieronymovi Laskymu. Jeho syn mal za manželku o 20 rokov staršiu Beatu Koscielesku, ktorá je známa svojím výletom do „Snežných hôr“, dnešných Tatier. Ide o prvý zaznamenaný turistický výlet do Vysokých Tatier. Keďže išla na výlet v roku 1565 bez manžela, bola kruto potrestaná, a to uväznením do hradnej veže.

Ďalšia významná rodina, ktorá bola majiteľom hradu, bola rodina Thököly. Za ich správy sa hrad prestaval na renesančné panské sídlo. Na hrade sa narodil Imrich Thököly, neskorší vodca protihabsburského povstania, ktorého mauzóleum sa nachádza v Novom evanjelickom kostole. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber, ktorého rodina vlastnila hrad ešte pred rodom Thököly.

Hrad v súčasnosti patrí pod Múzeum v Kežmarku a nachádza sa tu niekoľko expozícií. Informujú o vývoji a dejinách mesta Kežmarok a okolia. Atrakciou je expozícia dobovej lekárne, expozícia automobilových a motocyklových veteránov alebo hladomorňa.

Kežmarský hrad patrí medzi málo pevností na svete, ktoré nestoja na vyvýšenom mieste. V minulosti mu prirodzenú obranu zabezpečovala vodná priekopa.

Silueta Ľubovnianskeho hradu s typickou kruhovitou vežou je viditeľná už z diaľky pred vstupom do okresného mesta Stará Ľubovňa. Postavený bol okolo roku 1300 a jeho úlohou bolo strážiť uhorsko – poľskú hranicu. Taktiež zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcou údolím rieky Poprad do Poľska.

Históriu hradu dotvárali zaujímavé udalosti. Okrem toho, že sa hrad už na začiatku 15. storočia dostal do zálohu poľských kráľov na viac ako 300 rokov a stal sa sídlom poľských starostov, istý čas bol miestom úkrytu poľských korunovačných klenotov. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyski, ktorá sa po roku 1945 odsťahovala do Španielska. K najatraktívnejším expozíciám patria práve miestnosti s historickým nábytkom z obdobia posledných majiteľov hradu.

Hrad spravuje Ľubovnianske múzeum, ktoré sa zároveň stará a ochraňuje skanzen ľudovej architektúry pod hradom.

Legenda hovorí, že kedysi dávno zemepán Ľubina sa rozhodol postaviť nad sútokom riek Popradu a Jakubianky kamenný hrad. Čo cez deň jeho majstri vybudovali, do rána bolo zničené. Vraj samotný Lucifer takto kazil robotu až do tých čias, kým s ním zemepán Ľubina neuzavrel neférovú (temnú) zmluvu. Potom už hrad rástol ako z vody. Ľubinu úpis čertovi veľmi škrel. Napokon s z nej vymanil kajúcnosťou a rozhrešením od mníchov z neďalekého Červeného Kláštora. Lucifer chcel v zlosti hodiť na hrad veľký balvan, ale skala mu vypadla z rúk na breh rieky Poprad.

Možno neviete, že na hrade bol väznený známy slovenský dobrodruh a nekorunovaný kráľ Madagaskaru Móric Beňovský.

Okolie hradu priam vyzýva k návšteve neďalekých Pienin s Tromi Korunami. Cestou sa môžete zastaviť v kláštore kartuziánov v Červenom Kláštore, kde liečil ľudí legendárny „lietajúci“ mních Cyprián.

Okolie Žiliny je obkolesené mnohými stredovekými hradmi, či skôr ich ruinami. O tie sa starajú rôzni dobrovoľníci, aby boli zachované pre ďalšie generácie. Priamo v Žiline, na sútoku riek Váh a Kysuca sa nachádza prekrásny zelený park so vzácnymi a stáročnými stromami. Jeho dominantou je Budatínsky hrad, ktorý začali stavať už v 13. storočí. Úlohou pôvodného (vodného) hradu bolo strážiť brod obchodnej cesty z Uhorka do Sliezska a vyberať clo.

Hrad už z diaľky spoznáte podľa jeho typickej valcovitej veže, ktorá kedysi slúžila ako pozorovateľňa a obydlie pre colníkov. V súčasnosti v nej môžete obdivovať predmety, ktoré súvisia s dejinami hradu ale aj obrazy, staré mapy či expozíciu hodín.

Budatínsky hrad aj park spravuje Považské múzeum v Žiline, ktoré sa môže pochváliť najväčšou zbierkou drotárskych diel na Slovensku.

Legenda hovorí, že niekdajší majiteľ Budatína Ján Suňog až tak bránil láske svojej krásnej dcéry Kataríny s tekovským županom Františkom Forgáčom, že ju dal zamurovať do výklenku veže. Príbeh lásky sa skončil tragicky. Hoci Katarína bola oslobodená svojím milovaným, aj tak sa stala ženou jeho protivníka Jakušica. Ten Forgáča pri boji zabil. Ale možno láska Kataríny a jej milého priniesie šťastie iným dievčinám, ktoré keď sa údajne dotknú erbu na veži, skoro sa vydajú za toho pravého.

Možno neviete, že sa na Budatínskom hrade natáčala československá rozprávka Keď draka bolí hlava, v ktorej účinkoval legendárny Karel Gott.

Tajomstvo hradu je schované medzi hrubými hradnými múrmi, odkiaľ sa vraj v noci za splnu mesiaca občas rozliehajú smutné stony alebo usedavý plač. Možno sa takto pripomína duch zamurovanej a nešťastnej Kataríny.

Okolie hradu je stvorené na výlety na ďalšie hrady. Neďaleké Strečno, Lietavský hrad. Smerom na juh treba navštíviť ruiny Hričovského hradu alebo prekrásne Súľovské skaly s pozostatkami Súľovského hradu.

Medzi Žilinou a Vrútkami, na najznámejšom cestnom úseku na Slovensku, sa nachádza hrad Strečno, ktorý sa vypína až do výšky 100 m nad hladinu rieky Váh. Hrad má výnimočnú strategickú polohu a už v stredoveku  strážil brod cez Váh aj cesty do Turca. Zároveň sa tu vyberalo mýto. Hrad sa postupne rozrastal, pribúdali opevnenia, silné múry, veže a paláce, ktoré z neho urobili najlepšie opevnený hrad na strednom Považí.

Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov a rodov. V 17. storočí bol jeho posledným majiteľom  František Vešeléni. Jeho pôvabná manželka, Žofia Bosniaková, o dobrote ktorej existujú mnohé legendy, patrí k najznámejším hradným paniam. Jej figurínu môžete uvidieť v krypte hradnej kaplnky.

O hrad Strečno sa stará Považské múzeum v Žiline, ktoré tu niekoľkokrát do roka organizuje zaujímavé podujatia.

Legenda hovorí, že svätica Žofia bola veľmi vnímavá a chápavá k potrebám prostých ľudí. Založila hospic pre chorých, starala sa o chudobných i siroty. Vraj rozdávala chudobným chleby, ktoré sa podľa nej dodnes nazývajú bosniaky.

Možno neviete, ale na hrade Strečno sa neustále niečo pristavovalo a murovalo. Počas svojej 400 ročnej existencie bol hrad takmer nepretržite jedným veľkým staveniskom. Jeho najväčšia rozloha bola v 17. storočí.

Možno neviete, že v roku 1996 sa tu natáčali scény známeho fantazijného historického príbehu z 10. storočia – Dračie srdce.

Tajomstvo hradu ukrýva studňa na hlavnom nádvorí, vysekaná do hĺbky desiatky metrov do skalného podložia. Vraj popod ňu vedú tajné chodby až na Starý hrad, ktorý sa nachádza na opačnom brehu Váhu.

Okolie hradu ponúka množstvo výletov do Malej Fatry. Ale už pri výstupe na hrad nezabudnite vstúpiť do stredovekej dediny Paseky, či vychutnať si výhľady z neďalekej rozhľadne na vrchu Špičák.

Oravci sú právom pyšní na svoj jediný impozantný hrad v regióne, ktorý patrí k najnavštevovanejším pamiatkam na Slovensku. Oravský hrad storočia vyčnieva na strmom brale vo výške 112 m nad riekou Orava a ľahko si ho všimne každý cestujúci z vlaku alebo auta, ktorý prechádza krajinou.

Hrad pozostáva z mnohých budov, ktoré boli postavené v rôznych časových obdobiach. Najstaršia z nich je budova horného hradu z 13. storočia. Postupne sa hrad rozrastal až do súčasného hradného areálu, ktorý má až 154 miestností! V minulosti bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. Patrila mu takmer celá Orava.

Oravský hrad je jedným zo najzachovalejších slovenských hradov a spravuje ho Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Návštevníci hrad opakovane navštevujú nielen kvôli očarujúcim palácom, vežičkám a komnatám ale aj pre populárne rozprávkové a strašidelné podujatia na hrade.

Legenda hovorí, že majiteľ hradu František Turzo dal na nádvorí stredného hradu vykopať hlbokú studňu. Cez jej únikové chodby sa podarilo utiecť do cudzích krajín jeho dcére Žofii, ktorá sa zamilovala do studniara.

Možno neviete, že na hrade bolo v roku 1868 založené správcom hradu Františkom Zichym jedno z prvých múzeí na Slovensku.

Možno neviete, že hrad svoje magické priestory často poskytuje filmárom. Natáčal sa tu napríklad slávny Upír z Nosferatu podľa ešte slávnejšej knihy Drakula. Kúzla a čary zas predvádzali hlavní hrdinovia z rozprávok Sokoliar Tomáš alebo Láska na Vlásku. Svoje šťastie si tu našla aj princezná Anna z rozprávky kráľ Drozdia brada.

Tajomstvo hradu je ukryté v obraze Alžbety Czoborovej. Bola to druhá manželka palatína Juraja Turzu, ktorá počas jeho neprítomnosti dohliadala na poriadok na hrade. Vraj bola veľmi prísna na svojich poddaných. Aj teraz jej duch v podobe Čiernej pani schádza z obrazu a prechádza sa po komnatách. Vraj dáva pozor, či je všetko na svojom mieste.

Okolie hradu: Určite treba navštíviť ďalšie expozície Oravského múzea. Či už je to Čaplovičova knižnica, Literárna expozícia P.O. Hviezdoslava a Florinov dom v Dolnom Kubíne. Smerom na sever od hradu, v najchladnejšej slovenskej obci sa nachádza Oravská lesná železnica. Je jednou z mála zachovaných  úzkorozchodných úvraťových železníc na svete.

Na brehu rieky Slatina stojí Zvolenský hrad. Je jedným z mála gotických hradov, ktorý bol určených predovšetkým na komfortné bývanie jeho majiteľov s minimálnym strategickým či obranným významom. Na rozdiel od väčšiny našich obranných či strážnych hradov, Zvolenský hrad pripomína skôr štvorkrídlový taliansky mestský palác s ústredným nádvorím a hranolovými vežami.

Postavený bol v 14. storočí a slúžil ako lovecké sídlo pre uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý rád lovil v okolitých lesoch.

Hrad sa nachádza v centre Zvolena a je z neho krásny výhľad na okolie, ba aj na Pustý hrad, ktorý patrí medzi najstaršie hrady na Slovensku. V súčasnosti jeho priestory využíva Slovenská národná galéria, ktorá tu vystavuje vzácne diela európskeho maliarstva od 14. do 19. storočia.

Podľa legendy počas poľovačky kráľa Ľudovíta Veľkého napadol medveď. Keď ho kráľ netrafil, medveď ho zvalil na zem a zaútočil. Na pomoc mu prišiel koniar, ktorý medveďa zahlušil mečom. Možno aj táto príhoda spôsobila, že kráľ Ľudovít nechal vo Zvolene postaviť poľovnícky hrad, odkiaľ so svojou družinou vyrážal na poľovačky do okolia bohaté na zver. Hrad bol dejiskom zásnub Ľudovítových dcér ale aj dejiskom dôležitých politických štátnických rokovaní.

Možno neviete, že Zvolenský hrad sa v prvej polovici 17. storočia stal na istú dobu miestom uloženia uhorskej kráľovskej koruny a korunovačných klenotov. Neskôr boli natrvalo prevezené do Košíc.

Možno neviete, že na zámku sa natáčali scény koprodukčného filmu Nedodržaný sľub ale aj  rozprávka Johankino tajomstvo.

Okolie hradu: v parku pod hradom sa nachádza replika pancierového vlaku Hurban, ktorý bol nasadený v bojoch SNP. Zaujímavosťou v okolí je už spomínaný Pustý hrad alebo starý Zvolenský hrad. Svojou rozlohou sa blíži k veľkosti Spišského hradu. Nachádza sa na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie.

Priamo v meste Fiľakovo na juhu Slovenska stojí rozložitá zrúcanina Fiľakovského hradu z 13. storočia a tvorí tak jeho dominantu. Je to jeden z najstarších hradov na Slovensku a bol vzorom pre budovanie ostatných kamenných radov v celom Uhorsku. Za celé stáročia ho vlastnili rôzni majitelia. Kvôli tureckej hrozbe hrad aj mesto opevnili novými múrmi. Nepomohlo, Turci ho dobyli a na takmer 40 rokov si tu zriadili takpovediac svoju centrálu (sandžak). Napokon sa podarilo Turkov vyhnať, ale v nasledujúcich desaťročiach o hrad neustále bojovali rôzne skupiny. Na konci 17. storočia mali v dobytí hradu opäť prsty Turci. Vtedy hrad vyhorel, spolu s ním aj župný archív a mesto.

Hoci mesto znova stojí, z hradu sú len ruiny. Opravená je zatiaľ jedna veža, v ktorej sú stále expozície Hradného múzea vo Fiľakove, ktoré je jeho správcom.

Podľa povesti má hrad svoj názov vďaka psovi. Filko, ktorý pásaval panské stádo oviec, raz odmietol zabiť starého psa Zahraja, ako mu to kázal bača. Radšej ho pustil na slobodu. Zahraj sa raz ale vrátil k Filkovi a z vďačnosti ho zaviedol do skalnej pukliny, kde bol skrytý poklad. Za tento poklad si Filko na kopci postavil hrad a pomenoval ho po sebe.

Možno ste nevedeli, ale Turci pravdepodobne prvýkrát dobyli Fiľakovský hrad takpovediac cez WC. Traduje sa, že cez odpadovú šachtu, ktorá zároveň slúžila ako odtok, z hradu unikol turecký väzeň a naspäť tadiaľ previedol tureckú posádku.

Okolie hradu ponúka turistom viacero možností na historické potulky. Okrem múzea priamo na hrade, nájdete jedno aj v meste. A možno v neďalekých Fiľakovských skalách tiež objavíte poklad ako kedysi pastier Filko.

Nad najmenším mestom na Slovensku sa v nadmorskej výške 360 m vypína rovnomenná zrúcanina hradu z 13. storočia. V čase svojej najväčšej slávy bol veľmi dôležitou súčasťou protitureckej obrannej línie. Jeho ďalší osud je znova spätý s vojnami a bojmi. Osudným sa mu stalo obdobie protihabsburského povstania, keď ho ako sídlo povstalcov dali vypáliť. Túto časť hradu sa už nikdy nepodarilo obnoviť a časom ju pretvárali na záhradu.

Rod Balašovcov sa o hrad príkladne staral dovedna takmer 600 rokov. V roku 1730 tu dokonca postavili barokový kaštieľ, v ktorom v súčasnosti sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Je to jediné múzeum svojho druhu na Slovenku a konajú sa tu rôzne akcie. O hrad sa dnes stará Slovenské národné múzeum.

Podľa povesti sa Turkom hrad podarilo dobyť vďaka zrade. Modrý Kameň obliehali celé tri dni a nedarilo sa im preraziť hradné múry. Preto chytali miestnych ľudí a chceli ich podplatiť mešcom zlata. Jeden na to teda pristúpil a zapredal obrancov hradu. Turkom ukázal miesto kam majú postaviť delá a dobyť hrad. Odvtedy sa tento vŕšok nazýva Júdov vrch – teda podľa judášovského zradcu hradu.

Možno neviete, ale z tohto rodu pochádza viacero významných bojovníkov proti Turkom. Valentín Balaša sa dokonca zúčastnil na opätovnom dobytí hradu Modrý Kameň. Okrem toho bol však aj vynikajúcim básnikom a dnes jeho básne radíme medzi vrcholy európskej renesančnej lyriky.

Okolie hradu ponúka množstvo krásnych turistických atrakcií. Určite by ste mali navštíviť susediacu Modrokamenskú lesostep s Kalváriou. Alebo nájdite Júdov vrch a pozrite sa na hrad ako Turci pred stáročiami.